●      Aké pramene ste už videli – ako tam vyzerala voda?

●      Myslíte si, že voda vyzerá alebo chutí všade rovnako?

●      Kadiaľ voda preteká, kým sa dostane k nám?

Aktivita: Pohybový okruh „Minerálna voda“

1. Plánovanie a príprava

Spolu s deťmi pripravte okruh z telocvičného náradia s viacerými stanovišťami. Každé stanovište nazvite podľa miesta, na ktorom je voda prirodzene obohacovaná o minerály – napr. hory, jaskyne, sopky, vodopády, jazerá alebo moria. Deti premýšľajú o tom, ako tieto miesta vyzerajú v skutočnosti a znázorňujú ich podľa vlastných predstáv (kreativita, kontextová kompetencia).

2. Tvorba stanovíšť

Deti sa v tímoch rozhodujú, ako stanovištia postavia, vyberajú materiály a navzájom si pomáhajú pri stavbe (kooperácia). Pritom sa rozprávajú o tvaroch, farbách a pohyboch, ktoré sa hodia k ich miestu (komunikácia).

3. Zbieranie minerálov
Pri prechádzaní stanovišťami deti predstavujú vodu a farebné kamene, ktoré cesou zbierajú predstavujú minerály, o ktoré sa voda cestou obohacuje. Na konci cesty ich v spoločnom kruhu triedia podľa farieb a vkladajú do priehľadného krčaha na vodu. Tento zážitok podporuje prvé prírodovedné uvažovanie (kritické myslenie).

4. Pokus: Ako vzniká minerálka

Do krčaha nalejte vodu a vysvetlite deťom: „Keď voda preteká zemou, kameňmi a jaskyňami, rozpúšťa drobné minerály. Tieto minerály nevidíme, ale sú dôležité pre naše telo.“ Deti vodu ochutnajú.

Môžete spomenúť aj to, že niektoré minerálky voňajú alebo chutia po železe či síre (kontextová kompetencia, komunikácia).

5. Súvislosť s klímou

„Voda sa môže znečistiť, keď sa do nej hádžu odpadky. Alebo keď je dlho horúco a sucho máme menej čistej vody. Ľudia, zvieratá aj rastliny ju potrebujú – preto sa o ňu musíme dobre starať.“

Deti môžu rozprávať o tom, ako sa o vode hovorí v ich rodinách alebo krajinách a aké vodné zdroje poznajú (kulturalita, viacjazyčnosť).

Doplnkové aktivity:
Deti môžu skúmať kamene hmatom, pozorovať minerálne kamene alebo skúšať, ako voda presakuje cez zem, piesok či štrk.

Východiská: Dažďová voda vsakuje do zeme, prechádza pôdou, kameňmi a jaskyňami. Počas tejto cesty sa stretáva s horninami, ktoré obsahujú rozličné minerály. Keď voda preteká týmito vrstvami, malé množstvá minerálnych látok sa vo vode rozpúšťajú – tak vzniká podzemná minerálna voda. Práve tento princíp deti napodobňujú v pohybovom okruhu: Voda „putuje“ cez hory, jaskyne a sopky a po ceste zbiera farebné „minerály“.

Takéto minerálne vody môžu v prírode vyzerať rôzne. Niektoré obsahujú síru a majú vôňu podobnú vajciam, iné obsahujú železo a môžu v nich byť červenkasté častice.

Podzemná voda môže byť studená, teplá alebo dokonca horúca – napríklad vplyvom tepla z vnútra Zeme. Slovensko je bohaté na takéto vodné zdroje, niektoré sú prirodzené a iné boli umelo vytvorené (napr. Herľany na Slovensku). Aj v Rakúsku sa v podzemí nachádza minerálna voda a viacero prameňov poskytuje pitnú vodu s cennými látkami (Bad Vöslau, Laa an der Thaya, Kobersdorf).

Minerály sú drobné stavebné častice hornín a sú dôležité aj pre ľudské telo. Mnohé z nich (napríklad vápnik, horčík alebo železo) si naše telo nedokáže samo vytvoriť – prijímame ich potravou a vodou. Preto je minerálna voda hodnotnou súčasťou zdravej výživy.

Téma súvisí aj s klímou: keď je dlhodobo veľmi horúco alebo málo prší, môže byť vody menej alebo sa môže znečistiť. Preto je dôležité hospodáriť s vodou šetrne a chrániť ju. Čistá voda totiž nie je samozrejmosť – odpad a znečistenie životného prostredia môžu spôsobiť, že voda sa stane nepitnou (zdroj: P. Malík, hydrogeológ).