Beschreibung

Impulz:

Deti si z modrého papiera vystrihnú kvapku vody (môžu jej dať meno) a každý si svoju kvapku pripevní na tričko. Teraz je každé z nich dažďovou kvapkou. Keď kvapka dažďa spadne na zem, ako to znie? Ako znie dážď? Deti ho skúsia napodobniť klepkaním prstov po stole, po okne či pomocou rôznych hudobných nástrojov. Ako kvapky môžu potom tancovať a hýbať sa po triede pri počúvaní piesne Es regnet. Čo sa stane s dažďovou kvapkou, keď dopadne na zem? Učiteľ vysvetlí, že každá kvapka má pred sebou dlhú cestu. Deťom ju opíše pomocou prekážkovej dráhy: Kvapka dopadne u oblohy na zem (skočí zo stolčeka na zem do drepu), kvapka tečie po zemi a hľadá miesto, kde by mohla vsiaknuť (ide kačacou chôdzou), až kým nenájde miesto, kde môže vsiaknuť (zostane stáť alebo si ľahne). Voda z kvapky dodá vlahu kvetom/stromom/rastlinám a jej zvyšok stečie do najbližšieho potôčika, ktorý je ohraničený brehom (pokračuje kačacou chôdzou alebo plazením k vyznačenému potoku, postaví sa a prejde po vyznačenom koryte potoka – nalepená maliarska páska na zemi, alebo lavička), potok do rieky (koryto sa rozšíri), rieka do mora (vojde do vyznačeného kruhu, ktorý znázorňuje more a ako chodí, rukami akoby plával). V mori sa kvapka stretne so ostatnými kvapkami (deti-kvapky si dávajú päťku a hýbu sa v priestore vyznačenom ako more). Keď na ne zasvieti slnko (Die Sonne scheint), kvapka sa zmení na paru a vyletí hore (deti zdvihnú ruky, zatočia sa a vyskočia) a z kvapiek sa stane oblak (deti sa pochytajú za ruky a urobia veľký kruh). Vietor oblak od nesie po krajine – es ist windig – (kruh sa hýbe), až niekde zastane a kvapky sa znova stanú kvapkami a padnú na zem (deti si čupnú a klepkajú prstami po podlahe, ako keď padá dážď).

Tip: Deťom možno pred aktivitou priblížiť kolobeh vody cez obrázkovú knižku Warum regnet es (Eric Carle), kde ich týmto meteorologickým javom sprevádza známa Nenásytná húsenička alebo Príbehom dažďovej kvapky –  http://materskaskolanmnv.sk/edukacia/pribeh_dazdovej_kvapky.pdf).

Prehĺbenie 1:

Žiaci a žiačky sa pokúsia simulovať dážď: Zohrejte vodu a vlejte ju do sklenenej misky (simulácia vody v mori, ktorú zohrieva slnko). Žiaci a žiačky položia na tanier kocky ľadu a tanier následne položia na misku s horúcou vodou. Para z vody pri stúpaní narazí na studený vzduch a vytvorí oblaky. Po približne 10-20 minútach sa na spodnej časti taniera vytvoria kvapky a do misky prší. Počas čakania, kým sa začnú tvoriť kvapky vody, sa spýtajte žiakov a žiačok: Keď z oblakov padne kvapka k našej škole alebo k tvojmu domu, kde na zemi končí jej cesta – do akého mora dopláva, aby sa z neho následne odparila? Žiaci a žiačky najskôr rozmýšľajú o potokoch a riekach vo svojom okolí, kam sa dažďová voda dostane a o tom, kde končia. Pomáhajú si atlasmi alebo glóbusom. Svoju predstavu si následne môžu spoločne overiť na stránke Global River Runner (https://river-runner-global.samlearner.com/), ktorá im ukáže cestu a cieľ dažďovej kvapky, ktorá padne na nimi vybrané miesto.

Prehĺbenie 2:

Žiaci a žiačky vyhľadajú na Google Maps v trojiciach pozemok svojej školy a zodpovedia otázky:

Koľko zelených, šedých, čiernych či plôch iných farieb nájdete na školskom dvore?

Akými materiálmi sú tieto plochy tvorené?

Na ktorých z nich podľa vás vsakuje voda do pôdy a z ktorých odteká?

Prečo na niektorých miestach voda vsakuje a na iných nie?

Kam voda v meste odteká?

Vytlačia si mapku a vyfarbia povrchy na školskom dvore: nepriepustné červenou, polopriepustné oranžovou, priepustné modrou. Ktorých povrchov je na školskom dvore najviac?

Následne vyjdú v tímoch na školský dvor. Porovnajú si výsledky zo skupín a prípadné odlišnosti prediskutujú. Na vybraných miestach urobia vsakovaciu skúšku naliatím vody a pozorovaním: na ktorých povrchoch voda vsakuje veľmi dobre, na ktorých nevsakuje vôbec, na ktorých vsakuje čiastočne? Ktoré z ich predpokladov sa potvrdili? Využite najbližší dážď a so žiakmi a žiačkami sledujte, čo sa s vodou na školskom dvore deje.