Beschreibung

Impulz:

Takmer všetka voda na Zemi je slaná a je pravdepodobné, že je zásoby sa budú zväčšovať na úkor sladkej vody – zvýšenie hladiny svetových oceánov a morí zvýši koncentrácie soli v ústiach riek, slaná voda bude prenikať do zásob podzemnej vody a hlbšie do vnútrozemia. Dôsledkom zvýšeného zasolenia bude zníženie dostupnosti sladkej vody v husto osídlených pobrežných oblastiach. Morskou vodou znehodnotené zdroje sladkej vody už potom nemôžu slúžiť ako plnohodnotné zdroje pitnej, príp. úžitkovej vody (zdroj: DAPHNE).

Ukážte žiakom a žiačkam dva poháre s vodou (do jedného nalejte čistú vodu, do druhého pridajte do vody soľ a rozmiešajte). Spýtajte sa ich, čím sa od seba odlišujú. Do pohára následne vložte paradajky a nechajte žiakov pozorovať, čo sa stane – ako je možné, že v jednom pohári paradajka pláva a v druhom klesne ku dnu? Je voda v oboch pohároch naozaj rovnaká? Žiaci a žiačky to môžu zistiť tak, že si naberú trochu vody na lyžičku a ochutnajú ju. Aby pochopili, že slaná voda nie je vhodná ani na pitie, ani ako úžitková voda na polievanie rastlín, nakoľko viaže vodu z buniek, prineste 2 rastlinky a pravidelne ich v triede polievajte – jednu rastlinu sladkou vodou, druhú slanou. Čo sa s nimi stane? Ochutnaním slanej vody a niekoľkodňovým pozorovaním sa žiaci a žiačky presvedčia, že slaná voda nie je vhodná pre ľudí ani pre rastliny, a preto je potrebné chrániť zásoby sladkej, pitnej vody. Vlastnosť soli viazať vodu môžeme využiť pri výtvarných aktivitách: Žiaci maľujú vodovými farbami. Potom na mokrý výkres sypú kuchynskú soľ, ktorá vytvára zaujímavý štruktúrovaný efekt, pripomínajúci sneh, vodu, mach alebo koraly.

Tip: Na pochopenie toho, že nadmerný príjem slanej vody by ničil naše bunky, môžu žiaci urobiť   experiment s reďkovkou: Pripravíme si dva poháre – v jednom je čistá voda, v druhom je 100 ml čistej vody zmiešanej s 20 g soli. Do každého pohára vložíme reďkovku a o 24 hodín sa pozrieme, čo sa s nimi stalo (reďkovka v čistej vode ostala nezmenená, reďkovka v slanej vode sa „zošúverila“ – soľ z jej buniek vytiahla vodu.

Prehĺbenie 1:

Napriek tomu, že soľ vo vode a jej väčšie množstvo v potrave sú spojené so zdravotnými problémami, isté množstvo soli je pre ľudí i živočíchy potrebné. Získavanie morskej soli súvisí s odparovaním vody: morská voda sa napustí do tzv. polí, kde vyparovaním vody vzniká najskôr hustá slaná voda, z ktorej sa postupne vykryštalizuje soľ. Znečistením morí a oceánov sa však znižuje kvalita morskej soli a ľudia siahajú častejšie po jej zásobách z iných zdrojov (napr. v Rakúsku sa soľ ťaží pri Hallstatte, Altaussee a Bad Ischl, na Slovensku je v tejto súvislosti známa prešovská mestská časť Solivar).

Ukážte žiakom a žiačkam soľ a spýtajte sa, ako ju získavame. Po krátkej výmene názorov im porozprávajte o morskej soli a jej získavaní. Ako je možné, že sa z morí a oceánov odparí iba sladká voda a soľ nie? O tom, že je to tak, sa môžu presvedčiť pomocou pokusu: V hrnci zmiešajú vodu so soľou, prikryjú ho pokrievkou a položia na okennú dosku tak, aby naň čo najviac svietilo slnko. Po čase hrniec odokryjú a ochutnajú kvapky vody, ktoré vznikli na spodnej časti pokrievky. Takto odparená voda sa v prírode kumuluje do oblakov, odkiaľ sa vo forme dažďa znova vráti na Zem. Tu sa jej časť vráti do potokov, riek a znova vojde do morí a oceánov. Žiakom priblížime tento jav skladbou Vltava od Bedricha Smetanu. Následne môžu sami skladbu výtvarne alebo hudobne vyjadriť:

1. Žiaci a žiačky si vypočujú skladbu, svoje dojmy z nej môžu vyjadriť vo forme maľby vodovými farbami (akvarel) a svoje výtvory predstaviť. Ak to počasie dovolí, nechajte ich položiť kresby von tak, aby na ne krátky čas padal dážď. Po uschnutí si kresby pozrú. Ako ich zmenil dážď?
2. Žiaci a žiačky si vypočujú skladbu. Každý dostane do ruky nejaký hudobný nástroj alebo predmet vo funkcii hudobného nástroja. Pustite skladbu ešte raz – najskôr zaznie hudobný nástroj jedného žiaka alebo žiačky, potom hrajú dvaja, traja, viacerí až všetci – podľa toho, ako to pociťujú pri počúvaní hudby (malý potôčik sa postupne mení na mohutnú rieku). „Žiacky“ orchester si môžu ešte zopakovať na spoločné uvedomenie si obrovskej sily vody, ktoré je nádherná a súčasne hrozivá
3. Učiaci sa môžu uviesť rôzne hudobné skladby, v ktorých sa spomína voda (Žbirka – Atlantída /Zlatý slávik 1982/, Elán – Voda čo ma drží nad vodou atď.).

Prehĺbenie 2:

Vodný živel bol oddávna inšpiráciou pre rôznych umelcov. Aj vo výtvarnom umení nájdeme rôznorodo spracovanú tému vody. Tatranské plesá, horské bystriny a potoky našli svoju odozvu aj v diele akademického maliara Jaroslava Votrubu, ktorý sa venoval predovšetkým krajinomaľbe a je známy predovšetkým ako „maliar krásy Vysokých Tatier“.

Spýtajte sa žiakov a žiačok, či poznajú nejaké umelecké diela, ktoré tematizujú vodu (obrazy, hudobné skladby, literárne diela atď.). Následne im ukážte niekoľko obrazov Jaroslava Votrubu, na ktorých sú zdokumentované tatranské potoky a plesá. Žiaci a žiačky si vyberú obraz, ktorý ich najviac zaujal. Nechajte im dostatočný čas na jeho vnímanie a následne vyjadrenie svojich pocitov pri pohľade na zobrazené horské potoky a plesá. Potom pracujú individuálne:

1. Predstavia si, že sú súčasťou obrazu a zakreslia tam seba a ďalšie osoby podľa vlastného uváženia. Na prácu si zvolia techniku podľa vlastného výberu (maľba, kresba, perokresba…). Stanú sa tak súčasťou umeleckého diela stvárňujúceho vodu.
2. Vybraný obraz je pre nich inšpiráciou na jeho nakreslenie/namaľovanie v inom ročnom období.
3. Vybraný obraz je pre nich inšpiráciou na jeho 3D spracovanie za pomoci rôzneho materiálu (kúsky dreva, kamienky, tráva, listy vlna alebo kúsky modrej látky atď.).