Beschreibung

Impulz:

Východiská: Vodné plochy predstavujú prostredie nevyhnutné  pre život mnohých rastlín a živočíchov. Rastliny aj živočíchy možno rozdeliť podľa vzťahu k vode na tie, ktoré žijú vo vode – vodné  (lekno, riasy, ryby, raky, kraby, vodné slimáky atď.) a tie, ktoré potrebujú vodné prostredie pre život čiastočne (vŕba, topoľ, vodné vtáky, bobor, vydra, obojživelníky atď.). Obojživelníky sú výnimočné tým, že pre život potrebujú obe prostredia – vodu aj súš. Rastliny a živočíchy, ktoré potrebujú na život vodu len ako zdroj tekutín a nie ako domov voláme suchozemské (borovica, jeleň atď.).

Aktivita: Deti sedia spolu v kruhu a diskutujú o rôznych živočíchoch, ktoré poznajú. Spýtajte sa ich, ktoré zo spomenutých živočíchov žijú vo vode a ktoré iba na súši a aký je medzi nimi rozdiel. Ak z diskusie vyplynie, že niektoré živočíchy žijú vo vode aj na súši, nadviažte na tému obojživelníkov. Pokiaľ nie, uveďte  tému sami a vysvetlite, prečo sú obojživelníky výnimočné a aké prostredie im vyhovuje. Potom si pozrite zvieratká na kartičkách, pomenujte ich v NJ a nechajte deti rozhodnúť, či ide o suchozemské, vodné alebo obojživelné živočíchy. Následne vyznačte v triede priestory, ktoré predstavujú vodu a súš, ukážte kartičku a zároveň povedzte meno zvieraťa v NJ. Deti sa rozbehnú  tam, kde daný živočích býva, pričom skúsia napodobniť pohyb daného zvieraťa.

Keď zaznie žabka/Frosch, nechajte deti usadiť sa v priestore pre vodu a porozprávajte im príbeh: V jedom lesíku bol  medzi stromami ukrytý malý rybník. Bolo to obľúbené miesto rôznych zvieratiek, ktoré v ňom nachádzali potravu a pre mnohé bol príjemným domovom. Kačky a labute si sem chodili zaplávať, rybky si veselo plávali vo vode, žabky večer veselo kŕkali. Malý rybník bol užitočný aj pre mnohé lesné zvieratká, ktoré sa k nemu prichádzali napiť, alebo ovlažiť. Počas jedného letného dňa sa obyvatelia a návštevníci rybníka potešili neobyčajnej kráse. Na hladine jazierka začali kvitnúť nádherné kvety – lekná (lektor postupne ako hovorí, ukladá na „hladinu farebné lekná). Boli biele, žlté, ružové… (Spýtajte sa detí, čo vedia o leknách a či ich niekde videli naživo.) Keď sa zvečerilo, kvety lekien sa začali zatvárať a hladina rybníka už nebola taká pestrá. Veľké listy lekien však zaujali jednu zvedavú žabku, ktorá na jeden z nich vyskočila. Pomaly vyšiel mesiac, svietil  tak jasne, že žabka dostala chuť od radosti spievať. Spievala si túto pesničku (melódia piesne Bruder Jakob):

Wir sind Frösche, wir sind Frösche

Quak, quak, quak, quak, quak, quak,

Wir singen am Abend, wir singen am Abend

Quak, quak, quak, quak, quak, quak.

Ako si tak vyspevovala, uvedomila si, že spieva o žabkách, no ona sedí na lekne sama a tak jej začalo byť smutno. Ako tam smutne sedela, vyšla z vody ďalšia zvedavá žabka a sadla si na vedľajšie lekno. Dohodli sa, že si spolu zaspievajú a hneď im bolo veselšie. Keď ten spev počuli ďalšie žabky, zvedavo vykukli z vody a pridali sa ku kamarátkam. Spoločne spustili taký koncert, ktorý bolo počuť široko ďaleko po celom lesíku. Svojím spevom potešili mnoho lesných zvieratiek. Potom lektor vyzve žiakov, aby sa zahrali na žabí zbor. Naučí ich spievať pieseň na melódiu piesne Bruder Jakob. Keď ju žiaci vedia, vytvoria zbor. Najprv spieva jeden, potom dvojica, ku ktorej sa postupne na pokyn lektora pridávajú ďalší žiaci. Lektor môže rozdať niektorým deťom jednoduché rytmické nástroje na dotvorenie spoločnej piesne (triangel, činelky, paličky atď.). Po tejto aktivite sa lektor porozpráva so žiakmi – čo si myslia, prečo bola žabka smutná, keď spievala sama? Čo by jej poradili urobiť, aby nebola na lekne sama? Spýta sa ich, ako sa cítia oni, keď robia niečo sami a ako sa cítia, keď sa hrajú alebo robia niečo spoločne s kamarátmi. Žabky potešili ostatných svojím spevom. Čím ste vy potešili v poslednej dobe niekoho blízkeho?

Prehĺbenie 1:

Východiská: Väčšina obojživelníkov žije v skorších vývinových štádiách vo vode, pričom dýchajú žiabrami. Neskôr sa presunú aj na súš, kde dýchajú pľúcami  a kožou a žijú striedavo vo vode a na súši, čomu sa prispôsobil aj ich spôsob pohybu. K obojživelníkom patria napr. žaby, ropuchy, salamandre. Rozdiel medzi žabou a ropuchou je v stavbe tela, zadných končatín, v koži, v spôsobe pohybu a v uprednostňovanom životnom prostredí (žaby sú štíhlejšie s dlhými zadnými nohami uspôsobenými na pohyb skákaním, medzi prstami na nohách majú plávacie blany, kože je hladká a vlhká, žijú pri vodných plochách; ropuchy sú väčšie, majú suchú, hnedastú, bradavičnatú kožu, pohybujú sa bez skákania, žijú v lesoch alebo záhradách, vodu potrebujú na kladenie vajíčok).

Aktivita: Spýtajte sa detí, či vedia, aký je rozdiel medzi žabou a ropuchou a spolu si prejdite hlavné rozdiely. Každý žiak a žiačka si vytvoria jednoduchú papierovú žabku alebo ropuchu (Príloha) – žabky budú zelené, ropuchy hnedé. Počas tvorby sa deti sústredia na presné strihanie, skladanie a vyfarbovanie, čím si rozvíjajú jemnú motoriku. V triede určite priestor, ktorý predstavuje les resp. záhradu a jazero resp. potok – tieto prostredia predstavujú prirodzené prostredie pre žaby a ropuchy. Žiaci-žabky  „preskáču“ smerom k jazierku, ropuchy prejdú k lesu kačacou chôdzou. Vysvetlite, že hoci sa ropuchy zdržiavajú v lesoch, tiež sa musia dostať k vode, aby si našli partnera a do vody nakládli vajíčka. Často však čelia problému – môže ich pritom zraziť auto (medzi rybník a les umiestnite cestu  – nakreslite kriedou, vyznačte maliarskou páskou). Vysvetlite, že dobrovoľníci v tomto období prenášajú ropuchy do vody, aby zabránili zrážke s autom. Následne je úlohou žiakov-žabiek preniesť žiakov-ropuchy bezpečne cez cestu do jazera. Záleží na ich kreativite, akým spôsobom.

Prehĺbenie 2:

Východiská: Múry, zastavané územia, cesty a diaľnice sú bariérami pri presune obojživelníkov (a aj iných živočíchov) k vodným plochám. Každoročne dochádza k ich úhynom. Pri plánovaní výstavby diaľnic je dôležité súbežne s nimi stavať migračné bariéry, navádzače do podchodov a podchody pre obojživelníky, ktoré im umožňujú bezpečne prechádzať cez cesty alebo iné prekážky, čím sa znižuje ich úmrtnosť.

Aktivita: Spýtajte sa žiakov a žiačok: Videli ste niekedy zrazenú žabu na ceste? Prečo dochádza k tomuto problému? Vieme s ním niečo urobiť?

Rozdeľte žiakov a žiačky do štvoríc. Každá štvorica bude vyhľadávať na internete informácie a obrázky k možnostiam riešenia problému úhynu obojživelníkov. Dvaja z dvojice sa zamerajú na Slovensko, ďalší dvaja na Rakúsko. Po 15 minútach si štvorica prerozpráva svoje zistenia:

Aké opatrenia robí Slovensko?

Aké opatrenia robí Rakúsko?

Ktoré sú rovnaké? V čom sa odlišujú?

Pospájajte v triede dve a dve štvorice a nechajte ich porovnať si svoje zistenia. Najzaujímavejšie získané informácie potom žiaci a žiačky odprezentujú ostatným. Na záver ich veďte k spoločnej diskusii, ako klimatická zmena ovplyvňuje množstvo obojživelníkov (vysúšanie krajiny).